Nad čím sa práve zamýšľam?
Je už neskoro. 19,00 hod., teda neskoro na jedenie. Držím sa toho, že po 17 -tej hodine by som už nemala nič jesť. Ale po dnešnom športovom dni, plávanie + rotoped, si ešte nejakú tú jednohubku môžem dovoliť, že? Otvorím chladničku. Sú tam syry, maslo, zelenina, aj nejaká klobáska sa nájde, ale na tú ja nie som. Vyberiem syr typu camembert. Odkrojím si kúsok a niečo mi k nemu chýba. Pozriem na pečivo, ktoré som kúpila v supermarkete. Spolu so syrom úžasná kombinácia. K tomu ešte paradajka. S chuťou to zjem. A potom prišli výčitky! Na čo som to pečivo jedla, veď syr s paradajkou sa dali zjesť aj samotné! Veru načo!
Potom prišlo ospravedlnenie.
Chytila som druhú „kaizerku,“ stlačila, premiesila medzi prstami a zostala z nej len maličká guľôčka, ani nie ako pingpongová loptička! To nič nie je, to nemôže mať žiadne kalórie, hovorím si. Neviem z čoho to pečú! Keď ja doma upečiem chlieb, tak má váhu, konzistenciu, chuť a kým sa nezje, chutí rovnako dobre aj na druhý, či tretí deň. Zo spomínanej „kaizerky“ bude zajtra len guma! Ach jaj!
Libuša Sabová
